PPS a transakčná daň.

Aj pre PPS Group platí, že ak sa každý Slovák na štátnom dlhu podieľa na úrovni 14 000 eur, tak PPSka, ktorá zamestnáva priamo alebo nepriamo priemerne približne 1 000 ľudí, má zároveň určitým spôsobom „akýsi“ sprostredkovaný dlh vo výške 14 000 000 eur. Ide o dlh, ktorý majú jej zamestnanci a ľudia pôsobiaci v PPS voči štátnemu dlhu Slovenska, ktorý je približne v celkovej výške 76 miliárd. Iste, takto chápaný a definovaný dlh nie je v očiach jednotlivého zamestnanca považovaný za dlh, ktorý on bezprostredne vytvoril a teda zaň aj zodpovedá – inými slovami, má ho zaplatiť. Ale v podstate ho bude musieť zaplatiť tak, či onak, aj keď si to ani neuvedomí. A ešte väčšou kuriozitou je, že garantom takéhoto dlhu je svojim spôsobom aj PPS Group.

Chcem tým povedať, že aj výkonnosť podnikania PPS vie prispieť k tomu, aby sa takýto dlh znižoval. A opačne – ak sa PPS nebude dariť (a teda aj iným výrobným podnikom), tak nebude odkiaľ splácať takýto verejný dlh. Profesionálny systém riadenia dlhu je kľúčový pre zabezpečenie dlhodobej platobnej schopnosti krajiny. Podobne to platí aj pre PPS, ktorá tiež potrebuje interne a odborne riadiť a vyhodnocovať svoj dlh. Tak ako PPS musí správne zladiť príjmy a výdavky, nastaviť investície a stanoviť vízie a stratégie svojho rastu, tak takéto ciele, vízie a stratégie musia mať aj štátne inštitúcie. Napríklad komplexný verejný odpočet agentúry, ktorá má na starosti štátny dlh (ARDAL), sa od roku 2017 nezverejňoval. Tu môžem iba súhlasiť so správou, ktorú predniesol predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Ľubomír Andrassy, kde okrem iného skonštatoval, že Slovensko potrebuje vypracovať aj odpočet stratégie riadenia štátneho dlhu. Verejné financie Slovenska a ich dlhodobá udržateľnosť je jednou z najhorších v Európskej únii (Debt Sustainability Monitor 2024).

Šetriť a konsolidovať treba nielen na úrovni štátu, ale aj na úrovni mnohých podnikov. Pritom aj PPS-ka, podobne ako národné hospodárstvo Slovenska, musí sledovať dôchodkový vek svojich zamestnancov, ich starnutie, dôchodkový systém poznačený štedrosťou odborárov a iné ich „veľkorysosti“ v zamestnaneckom systéme, ale najmä svoj hospodársky rast. Iba dobre fungujúce podnikové hospodárstvo a teda dobre fungujúci podnik dokáže pokryť náklady a rôzne „nadvýdavky“ (nečakané štátne dane, odvody a iné poplatky), ktoré sa od neho žiadajú a očakávajú, aby spätne mohlo Slovensko úspešne konsolidovať svoje verejné financie. A teda vyššie dane, odvody a iné poplatky, ktoré má platiť predovšetkým podnikateľská sféra, aby prispela ku konsolidácii, musia byť sprevádzané aj opatreniami, ktoré zlepšia ich podnikateľské prostredie. Ani transakčná daň nemôže a nemala by byť vnímaná iba ako „osamotená“ figurína, ale musí byť analyzovaná v komplexe celkového ekonomického prostredia.

Na transakčnú daň sú rôzne názory. A to aj u nás v PPS, či už na úrovni predstavenstva, manažmentu alebo na iných platformách riadenia. Môj osobný názor je, že je to jeden z možných a asi aj veľmi efektívny nástroj znižovania štátneho dlhu, ktorý vie riešiť súčasnú situáciu v národnom hospodárstve. A toto tvrdenie hovorím, aj keď viem, že PPS-ku to bude s najväčšou pravdepodobnosťou v tomto roku stáť cca 150 000 eur. Sumu odvedenú ako transakčnú daň je nutné navyše vyrobiť a zarobiť, a to napriek tomu, že PPS-ka je firma s otvorenou ekonomikou a teda takmer vyše 95 % výroby ide na export. Pritom predmetný vývoz pre rôzne nadnárodné firmy sa častokrát ďalej reexportuje, a to aj do USA, ktoré na väčšinu finálnych výrobkov uvalili zvýšené clá.